Pamätám si tú chvíľu, akoby to bolo včera. Jedol som Furmanské halušky v motoreste Mýto, keď mi zavolal Andrej Schulcz a celý nadšený mi oznámil, že nás (SDA) potrebuje STV ako „hercov“ politikov pre generálku na nový formát O 5 minút 12. Pre tých, ktorý si nespríjemňujú trávenie nedeľných rezňov sledovaním rôznych programov tohto typu len pripomeniem, že je to hlavný diskusný program STV. Na našom priváte v Brne sa stalo milou tradíciou komunálne sledovanie týchto programov v spojení s explicitným hodnotením výkonu ich účastníkov. Je teda zrejmé, že táto ponuka bola pre nás ako Mikuláš. Do Bratislavy sme sa vybrali traja. Ja som získal rolu opozičného zástupcu (p. Opozičný), Braňo Fečko bol zástupca koalície (p. Koaličný) a Andrej Schulcz predstavoval politológa (trošku kontra intuitívne Peter Petrovič), ktorý sa mal k diskusií vyjadriť objektívnym hlasom, ako len politológ môže.
Dopredu sme dostali otázky, tak sme sa s Braňom vrátili do stredoškolských čias, pripravovali sme sa totiž na opäť na debatu. V byte Andrejovej babky. Jún, kedy sa toto všetko zomlelo priniesol témy ako inaugurácia nového prezidenta, vznik strany Most a naneštastie aj diskusiu o otváracích hodinách detských pohotovostí.
V STV som bol prvýkrát v živote. Budova a priestory vyzerajú, žiaľ tak ako vyzerajú no aj tak vidieť pozadie prípravy a zákulisie takéhoto programu bolo vzrušujúce. Nalíčili, či ako sa to povie nás a posadili do štúdia. Kamery, reflektory, hlas režiséra z neznáma odpočítavajúci začiatok natáčania a už to išlo.
Ako sa vraví na futbal, politiku a ja si dovolím pridať spev je momentálne odborníkom na Slovensku každý. Asi je to tak aj v poriadku, je dobré keď sa o veciach diskutuje, len niekedy to aj v prípadoch TV diskusií skĺzava do bezhranične kritického extrému. Ak som si niečo z tohto dňa, okrem zistenia, že nalíčený nevyzerám až tak zle zobral je, že viesť, alebo diskutovať v podobnom programe je veľmi ťažké. Moderátor musí byť zaujímavý, vybrať témy, ktoré neunudia na smrť, ale zároveň majú nejakú informačnú hodnotu, mať veľmi dobrý prehľad, pekne vyslovovať ľ a ešte popritom zvládnuť politikov, ktorý si prišli odrapotať svoje „talking points“(Ako je to po slovensky?) a nechcú odpovedať na otázky.
Poviem Vám, ani na druhej strane stola to nie je o nič lepšie. Menší problém je, že pod tými reflektormi je fakt teplo. Väčší to, že keď som sa pokúšal zmysluplne vyargumentovať prečo potrebujeme Špeciálny súd, tak som nato nemal päť minút, alebo tri, ale tak minútu a do toho mi ešte skákal Fečko. Myslím, že som prešiel dosť dlhým debatným tréningom, ale pokryť za tak krátky čas, tak široké spektrum otázok tak, aby s tým moje argumentačné svedomie bolo spokojné je fakt ťažké. Na druhej strane, politikov okrem iného máme aj nato, aby nám poriadne vysvetlili čo vlastne robia. Fajn, majú to ťažké, len by sa mohli kúsok viac snažiť. Väčšinou si totiž namiesto argumentácie pomáhajú balastom. Každopádne ma však potešilo zistenie, že keď Vám vravíme, že debatu využijete v rôznych životných situáciách, tak vystupovanie v tomto druhu programov k ním pridajte. Doteraz sme to tušili, teraz to máme potvrdené.
Na záver patetický odstavec, ktorý ale myslím úprimne. Politické diskusie sú miestom, kde to všetko čo v debatnom programe učíme vážne niečo znamená. Ak sa v jednej veci výrazne odlišuje slovenská demokracia od tej „západnej“ tak to je spôsob a miera ako sa u nás diskutuje o verejných otázkach. Žiaľ, z rôznych dôvodov málo a povrchne. Pritom to je veľmi dôležité, aby v čase televíznej a internetovej spoločnosti existovalo verejné fórum, kde sa prezentujú kvalitné argumenty a umožnilo sa tým ľuďom vyberať na základe nich a nie kvality predvolebnej klobásy. Prajem tímu STV, aby sa k tomuto ideálu dopracovali čím skôr.
Keď politik nechce moderátorovi odpovedať...
Keď moderátor nesúhlasí s politikom...
A keď moderátor nesúhlasí s vedením...
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára