Debatiáda - učíme "malých" debatovať

SDA v roku 2009/2010 spúšťa debatnú súťaž pre žiakov základných a stredných škôl, ktorí sa ešte nezapojili do debatného programu. Myšlienka súťaže je inšpirovaná súťažou z Čiech a opiera sa o víziu postupu od školských po celoslovenské kolá ako v predmetových olympiádach.

Pre mňa ako učiteľa vyučujúceho na osemročnom gymnáziu by bolo priam „hriechom“ nepustiť sa do tejto aktivity. V tomto školskom roku som sa rozhodla túto súťaž zrealizovať tak pilotne – len pre deti z mojej školy s cieľom vychytať chyby a získať skúsenosť ako takúto súťaž organizovať a ako debatovať s malými deťmi bez akýchkoľvek debatných skúseností. Táto myšlienka pre mňa, ale bola veľkou výzvou a s radosťou som ju prijala

Súťaž som sa rozhodla realizovať na troch úrovniach:

1. Informácie o súťaži medzi deťmi a seminár pre deti. V jedno utorkové popoludnie sme – rozumej ja a starší debatéri, zhromaždili deti do triedy a jednoducho im vysvetlili im čo to debata je, čo je to súhlasný, nesúhlasný tím, krížový výsluch a ako vyzerá štruktúra debaty. Odporúčam jednoducho vysvetliť. Cieľom je deti na debatu nalákať, nie vystrašiť. V závere sme im predstavili tézy, na ktoré budú debatovať:

2. Turnaj – hľadali sme štyri najlepšie tímy. Deti súťažili v dvoch kategóriách podľa tried. Víťazi z prvého kola išli proti sebe v druhom kole. V tomto kole debatovali už na inú tézu, aby sa nestalo, že opäť budú obhajovať tú istú pozíciu. Rozhodcami boli starší debatéri nielen z našej školy, ale aj z iných. Musím podotknúť, že sa im to páčilo (dokonca u dievčat boli priam hmatateľné materinské city pri argumentácií malých detí, čo prítomných chlapcov – rozhodcov pobavilo).

3. Semifinále a finále – Deň pred turnajom deti dostali tézu. Štyri tímy debatujúce v dvoch kategóriách sa na druhý deň stretli na debate a víťazné tímy si zadebatovali vo finále. Finálová debata bola verejne prístupná pre kohokoľvek. Po samotnej debate, sme dali publiku hlasovať o víťazovi. Pre deti bolo veľmi zaujímavé pozrieť si prezentáciu s fotkami z turnaja. Po samotnom vyhlásení výsledkov sme všetky zúčastnené deti odmenili či už diplomom, 2. miesto medailou a prvé trofejovým pohárom. Radosť detí bola neopísateľná.

Prečo chcem túto súťaž budúci rok rozšíriť na viaceré košické školy? Uistili ma o tom otázky po skončení turnaja: „Pani profesorka a my prečo ešte nemôžeme debatovať? To musím čakať do začiatku strednej školy? Môžem chodiť na vaše stretnutia so staršími debatérmi?

Tieto poznámky ma presvedčili o správnosti môjho kroku uskutočniť tento turnaj v tomto roku a zároveň sa stávajú sa hnacím motorom na budúci rok.

Ľudka Onoferová