Debatiáda v Košiciach (technický pohľad)

Formát Debatiády ako debatnej súťaže pre žiakov základných a stredných škôl, ktorí sa ešte nezapojili do debatného programu SDA je známy už dlhšie, a jeho premiéru v Košiciach zorganizovala vedúca debatného klubu Alejová - Ľudka Onoferová.

Prvé dve kolá debatiády sa konali 23.3.2010 na Gymnáziu Alejová, kde debatovalo 26 žiakov vo veku 12-14 rokov. O týždeň neskôr (30.3) nasledovalo semifinále a finále tiež na G Alejová. Tím na prvej priečke získal pohár a druhé miesto bolo ocenené medailou.

Tézy pre prvé dve kolá si mali debatéri možnosť pripravovať mesiac dopredu. Boli to tézy: Na Slovensku by mali byť olympijské hry a Výchovné predmety by nemali byť známkované. Tézou pre finále bolo Život na dedine je lepší ako život meste.

Osobne som sa debatiády zúčastnil ako jeden z rozhodcov - starších debatérov. Najnáročnejšie pre mňa bolo podať rozhodnutie debatérom tak, aby ich prvý kontakt s debatou na tomto turnaji nebol aj ich posledným. Milým prekvapením pre mňa bola výrečnosť debatérov. Pravdupovediac, očakával som isté zábrany spojené s trémou rozprávať pred cudzími ľuďmi. Opak bol však pravdou!

Za zmienku tiež stojí kreativita debatérov. Napríklad nesúhlasný tím pri téze ohľadom olympiády na Slovensku videl najväčší problém v tom, že štadióny potrebné pre uskutočnenie olympiády nebude možné postaviť, lebo rómski spoluobčania budú kradnúť plechy. Zaujímavá bola aj problematika hodnotenia výchovných predmetov, kde odznelo: „ výchovné predmety nemajú byť známkované, lebo na školách sú netolerantní učitelia, ktorí nechajú kresliť žiaka aj so zlomenou rukou. A takto ten žiak bude mať potom zlé známky“.

Debatéri ma však ešte viac prekvapili tým, ako dokázali na takéto kontroverzné tvrdenia reagovať ešte kontroverznejšie.


Stručný pohľad na formát debatiády:
Debatiáda je koncipovaná tak, aby sa čo najviac „priblížila“ ku klasickým školským olympiádam. Rozdielom je, že v debatiáde sa netestujú encyklopedické vedomosti, ale súťažiaci musia zapojiť všetok svoj um a znalosti na to, aby dokázali vyjadriť svoj postoj v obmedzenom čase, dostatočne jasne na to, aby presvedčili panel rozhodcov.

Debatiáda má naučiť žiakov lepšie si všímať dianie okolo seba a vyjadrovať sa k otázkam, ktoré sú aktuálne. V konečnom dôsledku to vedie k tvorbe vlastného názoru, ktorý si vedia obhájiť.


Oproti klasickému formátu Karla Poppera (KP) sa debatiáda podľa môjho názoru líši hlavne v týchto bodoch:

1. Počet rečníkov
Jeden tím pozostáva z dvoch rečníkov, pričom KP ich má troch.

2. Kategórie
Do debatiády sa je možné zapojiť v 3 kategóriach, ktoré sá líšia v dĺžke trvania rečí. V 1. kateg. celá debata trvá 11 minút, pričom v 3.kategórii to je 22 minút. Formát debatiády neobsahuje prípravné časy. V slovenskej debatnej lige je len jeden formát, ktorý je rovnaký pre všetkých - debata trvá 1 hodinu s prípravnými časmi.

3. Dĺžka rečí
Debatiáda pracuje napr. v 1. kategórii priemerne s 2 minútovými rečami a 1 minútovými krížovými výsluchmi, čo je v porovnaní s KP približne tretinový čas. 3. kategória má pre porovnanie približne 3-4 minútové reči s 2 minútovými krížovými výsluchmi.

4. Krížové výsluchy
V debatiáde majú počas krížového výsluchu možnosť pýtať sa oponenta otázky obaja rečníci.

5. Bodovanie
Na rozdiel od KP v debatiáde rozhodcovia neudeľujú jednotlivým rečníkom rečnícke body, ale rozhodujú na základe špecifických 8 kritérií (napr. či rečníci rozprávali plynulo, alebo či dokázali jasne vyjadriť svoju pozíciu).

6. Rozhodcovia
Pravidlá debatiády povoľujú, aby ju rozhodovali aj neakreditovaní rozhodcovia - čiže starší skúsení debatéri, ktorých zavolá organizátor, alebo hlavný rozhodca turnaja.

O tom, že bol projekt úspešný aj medzi malými debatérmi svedčia aj ich reakcie: „ a to musíme čakať až do kvinty (1. ročník na strednej), aby sme mohli ísť debatovať?!“ Z toho usudzujem, že o týchto debatéroch ešte budeme o nejaké tie 2-3 roky počuť.

Na záver vás možno tiež zaujíma dôvod, prečo sa Ľudka O. pri všetkých svojich aktivitách rozhodla zorganizovať tento projekt. Tu je vyjadrenie samotnej organizátorky: „Ponúkla sa mi jedinečná možnosť vyskúšať tento projekt v Košiciach, nakoľko učím na osemročnom gymnáziu a mám deti, ako sa vraví, po ruke. Bol to taký pilotný projekt so zámerom vyskúšať ho, zistiť čo a ako organizovať a budúci rok doňho plánujem zapojiť viaceré košické školy.“

Celú túto moju prvú skúsenosť s debatiádou hodnotím veľmi pozitívne a verím, že toto nebol prvý a zároveň aj poslednýkrát, kedy som o debatiáde na Slovensku, v Košiciach počul.


Martin Vojtek